Motívom záverečného zlatého dukáta zo sedemdielneho cyklu inšpirovaného Kyticou Karla Jaromíra Erbena sa stala báseň s názvom Štědrý den.

Ľudský osud je pevne daný a proti jeho rozmarom sme bezmocní. Na niekoho čaká rodinné šťastie, na iného len utrpenie, a preto by sme sa nemali snažiť poznať svoju budúcnosť. Ako žiť s vedomím blížiacej sa smrti? O tom rozpráva Erbenova vianočná balada. Jej hrdinkami sú dve dievčatá, ktoré sa na Štedrý deň o polnoci vydajú k jazeru, rozbijú ľad a pozrú sa na vodnú hladinu. Tá im podľa starej slovanskej povery odhalí budúcnosť – zatiaľ čo Hane sa zjaví driečny mládenec, Mária uvidí svoju vlastnú smrť. Obe veštby – svadba aj pohreb – sa čoskoro vyplnia a ukáže sa, že nevedomosť je sladká: „Však lépe v mylné naději sníti, před sebou čirou temnotu, nežli budoucnost odhaliti, strašlivou poznati jistotu!“

Autorom averznej strany dukáta je Mgr. Petr Horák, ktorý sa pri tvorbe reliéfu nechal uniesť depresívnou atmosférou Erbenovej zbierky. Dve dievčatá pri diere v ľade spoznávajú svoju budúcnosť – jedna vidí truhlu a kríž a s hrôzou si zakrýva oči, druhá vidí srdce a zásnubné prstienky a s nadšením sa skláňa k hladine. Reverzná strana, ktorá je dielom MgA. Jana Háska a ktorá je spoločná pre celú sériu, potom ukazuje bohatú bukrétu, v ktorej sa popri najrôznejších kvetinách ukrýva ľudská lebka.

Dukát je zasadený do špeciálneho balenia, ktorého súčasťou je kompletná báseň. Sedemdielnu kolekciu si navyše môžete uložiť do zberateľského boxu.