Siedma séria dvoch strieborných toliarov z cyklu Českej mincovne Kráľovské dvojice, ktorý vzdáva hold významným historickým párom, je venovaná Bořivojovi I. a svätej Ľudmile.

Hoci je Ľudmila prvou českou ženou, ktorej meno bolo historicky doložené, informácie o jej živote čerpáme predovšetkým z legiend. Ako dcéra pšovského vladyku si zobrala za manžela přemyslovské knieža Bořivoja I. Ten sa na návšteve u veľkomoravského kniežaťa Svätopluka zoznámil s vierozvestcom Metodom a čoskoro nato sa nechal pokrstiť. Prečo sa tak rozhodol? Legenda hovorí, že ako pohan musel na Svätoplukovom dvore sedieť na zemi, čo ho ponižovalo, a tak radšej prijal novú vieru. Pravdepodobne to však bolo z politických dôvodov – chcel so Svätoplukom rokovať ako so seberovným, aby si získal jeho priazeň aj vojenskú podporu. Prezieravé rozhodnutie sa mu rýchlo vyplatilo, lebo v Čechách musel čeliť povstaniu stúpencov Franskej ríše... Spolu s Bořovojom prijala krst aj kňažná Ľudmila. Na to, že vyrástla v pohanskom prostredí a bola zvyknutá obetovať slovanským bohom, rýchlo zabudla a celkom sa oddala kresťanským zásadám. V snahe priblížiť sa Kristovi sa stala  matkou chudobných, svetlom slepých a pomocníčkou vdov a  sirôt. Pri všetkej starostlivosti o núdznych však nezanedbávala rodinný kozub a porodila šesť detí. Jedným zo synov Bořivoja a Ľudmily bolo knieža Vratislav – schopný panovník, ktorý ako prvý expandoval za hranice českej kotliny. Vratislav si za manželku vybral pohanskú Drahomíru, ktorá síce prijala kresťanstvo, ale láskou k blížnym príliš neoplývala. V láske nemala ani svoju svokru Ľudmilu, ktorú po Vratislavovej smrti nechala uškrtiť. Chcela totiž získať nerušenú vládu nad krajinou aj absolútny vplyv na výchovu svojich synov. Títo synovia sa volali Václav a Boleslav a ich legendárny bratovražedný svár položil základy českej štátnosti...

 „Dobové vyobrazenie Bořivoja a Ľudmily sa nedochovalo. Portréty na spoločnej averznej strane sú idealizované, ale úprava vlasov a drapéria rešpektuje danú dobu. Dvojicu tvorenú mužskou a ženskou hlavou spája kríž odkazujúci na okamžik krstu Bořivoja a Ľudmily spájaný s rokom 882. Vzhľadom na neistotu, ktorá panuje ohľadom základných životných dátumov kniežaťa a kňažnej, boli použité len roky úmrtí, ktoré sú pravdepodobnejšie,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „Reverzná strana kniežaťa pripomína, ako Bořivoj založil prvý kostol v Čechách. Podoba kostola na Levém Hradci sa dlho stotožňovala s typom rotundy, ktorej pôdorys je citovaný ako vedľajší motív. Podľa novších názorov však rotunde predchádzala ešte staršia sakrálna stavba, s najväčšou pravdepodobnosťou drevená. Pri výbere motívu pre reverznú stranu kňažnej sa potom ponúkala predovšetkým jej rola starej matky a učiteľky. Nie je doložené, že by Ľudmila a jej vnuk Václav boli gramotní, a motív náboženského ponaučenia je preto zastúpený len všeobecnými gestami. Svätorečenie, ku ktorému došlo po ich smrti, vyjadruje naznačené svätožiary,“ dodáva autor dukátov a znalec českých dejín.

Dukáty sú uložené do elegantnej drevenej škatuľky s viečkom ozdobeným rytinou šachových figúrok,  ktoré symbolizujú vládnuci pár. Vnútri nájdete aj ilustrovaný certifikát pravosti so sprievodným slovom autora.