Siedma séria dvoch strieborných toliarov z cyklu Českej mincovne Kráľovské dvojice, ktorý vzdáva hold významným historickým párom, je venovaná Bořivojovi I. a svätej Ľudmile.

Keď si Ľudmila, dcéra pohanského veľmoža zo Pšova, brala přemyslovské knieža Bořivoja I., iste netušila, že sa začína písať nová etapa v dejinách strednej Európy. Po boku svojho manžela, ktorý bol prvým historicky doloženým českým panovníkom pochádzajúcim z rodu Přemyslovcov, totiž prijala krst a novú vieru priniesla do Čiech, kde Přemyslovci vládli. Zabudnúť na slovanských bohov jej netrvalo dlho a v duchu kresťanstva, ktoré jej na dvore veľkomoravského kniežaťa Svätopluka predstavil sám vierozvestca Metod, zasvätila svoj život starostlivosti o blížnych. Vždy mierna a spravodlivá žena sa stala známou zvlášť láskavosťou a štedrosťou – k chudobným, nemohúcim, vdovám, sirotám. Bořivojov vzťah ku kresťanstvu bol skôr pragmatický. Pokiaľ chcel s mocným Svätoplukom rokovať ako so seberovným a získať si jeho podporu musel uctievať rovnakého Boha. Veľkomoravská vojenská podpora sa čoskoro ukázala ako kľúčová, pretože v Čechách vypuklo povstanie, ktoré zosnovali stúpenci Franskej ríše. Víťazný Bořivoj nechal z vďačnosti postaviť prvé kostoly v Čechách, ale dlhého života sa nedočkal. Jedným zo šiestich detí, ktoré splodil s Ľudmilou, bolo knieža Vratislav. Tento schopný panovník, ktorý ako prvý expandoval za hranice českej kotliny, sa oženil s pohanskou Drahomírou, ktorá síce prijala kresťanstvo, ale láskou k blížnym veľmi neoplývala. V láske nemala ani svoju svokru Ľudmilu, ktorú po Vratislavovej smrti nechala zavraždiť.  Chcela totižto získať nerušenú vládu nad krajinou aj absolútny vplyv nad výchovou svojich synov – Václava a Boleslava, ktorých bratovražedný svár sa stal neoddeliteľnou súčasťou českej národnej identity…

„Dobové vyobrazenie Bořivoja a Ľudmily sa nedochovalo. Portréty na spoločnej averznej strane sú idealizované, ale úprava vlasov a drapéria rešpektuje danú dobu. Dvojicu tvorenú mužskou a ženskou hlavou spája kríž odkazujúci na okamžik krstu Bořivoja a Ľudmily spájaný s rokom 882. Vzhľadom na neistotu, ktorá panuje ohľadom základných životných dátumov kniežaťa a kňažnej, boli použité len roky úmrtí, ktoré sú pravdepodobnejšie,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „Reverzná strana kniežaťa pripomína, ako Bořivoj založil prvý kostol v Čechách. Podoba kostola na Levém Hradci sa dlho stotožňovala s typom rotundy, ktorej pôdorys je citovaný ako vedľajší motív. Podľa novších názorov však rotunde predchádzala ešte staršia sakrálna stavba, s najväčšou pravdepodobnosťou drevená. Pri výbere motívu pre reverznú stranu kňažnej sa potom ponúkala predovšetkým jej rola starej matky a učiteľky. Nie je doložené, že by Ľudmila a jej vnuk Václav boli gramotní, a motív náboženského ponaučenia je preto zastúpený len všeobecnými gestami. Svätorečenie, ku ktorému došlo po ich smrti, vyjadrujú naznačené svätožiary,“ dodáva autor toliarov a znalec českých dejín.

Dvojica toliarov je uložená do elegantnej drevenej škatuľky, ktorej viečko zdobia osobnosti vládnuceho páru symbolizované šachovými figúrkami. Súčasťou balenia je aj ilustrovaný certifikát pravosti so sprievodným slovom autora.