Prostredníctvom strieborných medailí Českej mincovne pripomína Michal Vitanovský osudy slávnych rytierskych rádov. Tento akademický sochár je tým najpovolanejším – sám je totiž držiteľom Záslužného kríža Božieho hrobu a Maltézskeho záslužného rádu. Tretiu emisiu venoval Svätolazarskému radu.

Krížové výpravy, ktoré si kládli za cieľ oslobodiť Svätú zem z rúk moslimov, priviedli na Blízky východ obrovské množstvo kresťanov, lenže na bezbranných pútnikov smerujúcich k Božiemu hrobu číhal celý rad nebezpečenstiev. Ochranu im poskytovali rytieri, ktorí bojovali nielen s nepriateľskými Saracénmi, ale aj s exotickými chorobami. Jednou z najobávanejších chorôb stredoveku bola lepra, ktorá nakazených nešťastníkov pojedala zaživa. Malomocných, ktorí so znetvorenými končatinami a tvárou prežívali aj mnoho rokov, sa ľudia štítili, ale skutoční kresťanskí rytieri im neváhali ponúknuť pomocnú ruku. Tak bola v 11. storočí založená jedna z najstarších charitatívnych organizácií sveta – Rád svätého Lazara, ktorého meno odkazovalo na patróna malomocných. Riziko, že sa lazariáni pri styku s nevyliečiteľne chorými sami nakazia, bolo veľké, a tak boli do rádu prijímaní predovšetkým rytieri, ktorí už boli malomocní – vyvrheli z iných rádov. Ich úlohou bolo starať sa o nevládnych a v prípade nutnosti zdvihnúť zbraň na obranu Jeruzalemského kráľovstva. Veľkým stúpencom Svätolazarského rádu bol jeruzalemský kráľ Balduin IV., ktorého lepra postihla už v detstve a ktorý doviedol lazariánov k víťazstvu v ich najslávnejších bitkách. Postupom času sa podiel malomocných príslušníkov rádu zmenšoval, pretože sa úspešne rozšírili do Európy. Keď potom boli kresťania vytlačení zo Svätej zeme, novým domovom lazariánov sa stalo Francúzsko. Bol im zverený dozor nad špitálmi a chudobincami, ale vybudovali si aj svoju vlastnú flotilu, ktorá čistila Biskajský záliv od pirátov. Väčšina rádových rytierov bola vtedy šľachtického pôvodu, ale za zásluhy sa lazariánom mohol stať aj obyčajný človek, čo napríklad u maltézskych rytierov nepripadalo do úvahy.

„Balduin IV. svojimi mimoriadnymi vojenskými schopnosťami, v kombinácii so smrteľnou chorobou, naháňal hrôzu nepriateľom, ktorým velil sultán Saladin. Balduin ho porazil v bitke pri Montgisarde. Slávne víťazstvo podstatne slabšieho kresťanského vojska pripomína reverzná strana medaily. Portrét jeruzalemského kráľa je fiktívny, avšak zodpovedá jeho veku a zachytáva prejavy jeho choroby,“ vysvetľuje akademický sochár Michal Vitanovský. Na averznej strane medaily potom upúta znak rádu – teda zelený kríž v bielej ploche, ktorý je tvorený farebným smaltom. „Štít so znamením dopĺňajú dve postavy – malomocný a jeho ošetrovateľ, ktorým je rádový rytier,“ dodáva autor medaily.

Súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá vám slovami Michala Vitanovského predstaví rytiersky rád aj jednotlivé detaily reliéfu medaily.