Novorazba karlovského dukáta z roku 1979 nadväzuje na predchádzajúce karlovské repliky z dielne Českej mincovne.

Keď v roku 1378 naposledy vydýchol Karol IV., nechal za sebou veľké dielo. Svojmu ľudu dal preslávenú univerzitu, katedrálu, kamenný most, kráľovské mestá, kráľovské hrady či korunovačné klenoty. V neposlednom rade zaviedol aj novú zlatú menu – dukát, ktorý sa potom v srdci Európy používal po celé stáročia… V roku 1978, pri príležitosti 600. výročia kráľovho úmrtia, na pamiatku vznikli takzvané karlovské dukáty. Pre Štátnu banku československú ich v socialistickom Československu razila Štátna mincovňa v Kremnici, kde v jubilejnom roku 1978 vznikli nielen 1-dukáty, ale aj 2-dukáty, 5-dukáty a 10-dukáty. V razbe 1-dukáta sa potom pokračovalo ešte v rokoch 1979, 1980, 1981 a 1982. Zatiaľ čo emisný náklad prvého ročníka mal 20-tisíc 1-dukátov, nasledujúce edície vychádzali v polovičnom počte 10 tisíc kusov ročne. Hlavným dôvodom vzniku týchto zlatých mincí boli príjmy z predaja v tuzemsku aj v zahraničí. Kombinácia nepružnej cenovej politiky, ktorá nereagovala na výkyvy ceny zlata, a následného pádu režimu však spôsobila, že záujem nebol taký, aký sa očakával. V roku 1997 boli zásoby karlovských dukátov, ktoré niesli zastaraný znak Československej socialistickej republiky, úradne zničené, a aj vďaka tomu dnes mince, ktoré sa zachovali, patria k numizmatickým lákadlám…

Reverzná strana novorazby predkladá trojštvrtinový portrét panovníka, štít s českým levom, gotickú iniciálu K, meno KAROL IV. a roky 1346–1378, v ktorých bol Luxemburg českým a rímskym kráľom a nakoniec aj rímskym cisárom. Averzná strana potom nesie štátny znak Československej socialistickej republiky a rok 1979. Repliku dukátovej mince podľa pôvodného návrhu medailéra Petra Formánka spracovala medailérka Mária Filová.

Novorazba vychádza v náklade majúcom len 300 kusov a rešpektuje špecifikácie originálu. Aby nedošlo k zámene, líši sa od nich drobným textom R–2026.