Motívom striebornej medaily, ktorá rozširuje voľný darčekový cyklus Českej mincovne s vianočnými motívmi, sú vianočné ozdoby.

Príbeh vianočných ozdôb sa začal písať už v predkresťanskom období, keď ľudia slávili zimný slnovrat. Svoje domovy si vtedy zdobili zeleňou, ktorá v nehostinnom ročnom období symbolizovala život. Aby si uctili bohov a nasýtili najrôznejších duchov, na vetvičky jedlí, brečtanu či imela potom vešali obradné pečivo. Tieto tradície sa zachovali aj po tom, čo Európu ovládlo kresťanstvo a pohanské oslavy ustúpili Vianociam. Veď aj stúpenci Krista chceli za dlhých a tuhých zím vniesť do svojich izieb trochu prírody. Odtiaľ potom bol už len kúsok k vianočnému stromčeku, ako ho poznáme dnes. Starobylá kronika z roku 1570 dokladá, že v cechovom dome v Brémach bol vystavený strom ozdobený dobrotami – ovocím, orechmi či praclíkmi –, ktoré deti remeselníkov mohli po skončení vianočných osláv zjesť. Táto tradícia sa rýchlo rozšírila a vianočné stromčeky sa začali objavovať v bohatých aj chudobných domácnostiach. Zdobili sa všetkým, čo bolo po ruke – koláčikmi, stužkami, slamenými figúrkami, sviečkami, ktoré symbolizovali betlehemské svetlo, a predovšetkým jablkami, ktoré pripomínali rajskú záhradu. V roku 1858 však prišla neúroda a vyzeralo to, že Vianoce budú chudobné. Istý sklár z Goetzenbrucku sa preto rozhodol, že skutočné jablká nahradí umelými. Keď vyfúkol niekoľko sklenených gúľ netušil, akú mániu rozpúta. Jeho krehká novinka čoskoro dobyla celý svet. Dnes sa na stromček vešajú ozdoby zo všetkých možných materiálov – skla, dreva, čokolády aj kovu…

Averzná strana medaily, ktorá je dielom medailéra Davida Paulíka, predkladá vianočnú ozdobu zavesenú na vetvičke. Realistický vzhľad jej prepožičiava trblietavý farebný smalt. Na reverznej strane potom nájdete ďalšie ozdôbky a horiaci svietnik.

Neoddeliteľnou súčasťou emisie je darčekové balenie, do ktorého je možné vpísať venovanie.